Džentlmen v Moskve - Amor Towles

10. července 2018 v 19:28 | Athalien :)

Džentlmen v Moskve - Amor Towles (knižku som dočítala 8.7.2018)

Jedna z najlepších kníh, ktoré som za poslednú dobu čítala. V prvom rade mi nedá nešetriť chválou na slečnu/pani prekladateľku Janu Pernišovú, vďaka ktorej bolo čítanie veľkým zážitkom. Použitie našich zaužívaných idiomov a celková skladba slov do viet bola hotová prechádzka rajom slovenského jazyka.
Spočiatku som mala pochybnosti, či ma kniha zaujme svojim obsahom - dej odohrávajúci sa v Rusku v roku 1922 zameraný na politického väzňa - neznie z hľadiska môjho čitateľského záujmu vábne, ale kniha bola oveľa menej politická a oveľa viac pozoruhodná ako som čakala. V podstate ma knižka chytila a nepustila po prvom rozhovore protagonistu, džentlmena s dôvtipom, gurážou a vyberaným správaním aj jazykom. Spolu s 30-ročným vývinom grófa Alexandra sme sledovali vývoj hotela Metropol, Moskvy, ba aj celého Ruska z toľkých rôznych aspektov, že v konečnom dôsledku som skončila o trošku viac vzdelaná, podobne ako z dokumentárneho filmu. A pritom to bol prínos nenásilný, takmer až okrajový, ktorý dotváral scenériu hlavného príbehu.
Spolu s grófom som spoznala a stretávala sa s najrozličnejšími návštevníkmi hotela, viedla duchaplné konverzácie a prežívala rôzne dobrodružstvá a šibalstvá, vďaka čomu som sa necítila ako uzavretá medzi štyrmi stenami, ale práve naopak, nadobudla som pocit nekonečného priestoru.
Jediné, čo môžem knižke vytknúť, je jej krytie - pevná väzba aj papierový prebal sú oba z materiálov, na ktoré sa všetko chytá. Knižky s pevnou väzbou čítam výhradne bez prebalou s pocitom, že pevná väzba knižku ochráni najlepšie, no pri tejto svetlosivučkej knihe som mala pocit, že sa na nej urobí mastný fľak alebo tmavá čiara dokonca aj vtedy, keď sa na ňu iba dlho zahľadím.
Knihu: odporúčam/neodporúčam s čistým svedomím, s touto knihou sa nedá šľapnúť vedľa
Kniha: je v mojej knižnici/požičala som si ju - chcem/nechcem ju mať v knižnici
Čitateľský denníček nájdete TU.
 

Mitterrandov klobúk - Antoine Laurain

7. července 2018 v 22:03 | Athalien :)

Mitterrandov klobúk - Antoine Laurain (knižku som dočítala 3.7.2018)

Milá tenká knižka s poviedkami dejovo pospájanými predmetom, ktorý patrí bývalému prezidentovi Francúzska Francoisovi Mitterrandovi.
Jednotlivé poviedky sú veľmi živé, za zaujímavým charakterom po skončení každého príbehu
o prezidentov klobúk, politike sa táto knižka nevyhne. V jednej z poviedok je nielen opisovaná politická situácia v krajine, ale je okolo nej postavený celý dej. Jedine táto poviedka sa mi kvôli môjmu politickému nezáujmu čítala ťažšie.prichádza malý smútok, ktorý sa však rýchlo vytráca s nástupom nového príbehu každodenného života človeka z úplne iného súdka a prostredia ako ten predchádzajúci. Príbehy ukážu, ako jeden klobúk dokáže zmeniť život v maličkostiach. Nakoľko sa jedná
Mitterrandov klobúk postupne a nenásilne prepojí jednotlivé poviedky a úsmevne vyvrcholí.
Knihu: odporúčam/neodporúčam
Kniha: je v mojej knižnici/požičala som si ju - chcem/nechcem ju mať v knižnici
Čitateľský denníček nájdete TU.

Sova - Samuel Bjork

7. července 2018 v 22:02 | Athalien :)

Sova - Samuel Bjork (knižku som dočítala 25.6.2018)

Keďže som dievča, ktoré má v obľube nielen roztomilé ale aj veľmi creepy veci, severským kriminálkam som sa nemohla vyhnúť. Dostala som sa k Sove, spolu s informáciou, že sa jedná o druhý diel (prvý je Cestujem sama), a začala som čítať.
Nakoľko som charaktery ešte nepoznala, zo začiatku to bolo veľmi chaotické čítanie, no v najlepšom slova zmysle. Prvá polovica knihy ma nadmieru zaujala, čo nová kapitola to nový charakter, nové stopy hrozného zločinu boli zaujímavo odkrývané a bola som pohltená vyriešením prípadu. Prvé kapitoly nedávali dejovo ani časovo žiaden zmysel a ja som zvedavo hltala stranu za stranou.
Druhá polovica knihy sa však výrazne spomalila neprofesionalitou detektívneho týmu. Autor chcel pravdepodobne dej natiahnuť tým, že každý člen týmu, ktorý individuálne získal kľúčové informácie k prípadu o nich zabudol informovať zbytok, z fyzickej stránky sa všetci držali ledva na nohách a veľmi profesionálne boli nonstop na tabletkách alebo alkohole, čo sa odrazilo aj na príšerných dialógoch. Takmer v každej konverzácií nasledovala za protagonistovým "hmm" odpoveď "počúvaš ma vôbec?", niekedy aj dvakrát za ten istý rozhovor. Bolo to nesmierne otravné, keď som si ako čitateľ detektívneho príbehu robila teórie a bola sústredenejšia a čulejšia ako knižní hrdinovia. Koniec mal naopak prirýchli spád, dokonca dejovú medzeru.
Knihu: odporúčam/neodporúčam ? Tento žáner som čítala prvý krát a teda nemám s čím porovnávať. Sovu by som odporúčala na oddychové večerné čítanie, v čase, keď človeka morí únava ale chce prísť zločinu na kobylku. Vnímanie sa totiž zníži na úroveň členov vyšetrovacieho týmu, takže je kniha stane zaujímavejšou. Zrejme bola určená pre čitateľov v dobe polárnej noci.
Kniha: je v mojej knižnici/požičala som si ju - chcem/nechcem ju mať v knižnici
Čitateľský denníček nájdete TU.

Další články


Kam dál

Reklama