Ako ďaleko je do Šanghaja - Tomáš Tomašových

28. srpna 2011 v 14:02 | Athalien :) |  ► Citáty z kníh ◄
♣ Život nie je scénka, kde mi zatlieskajú len za to, že mám talent, a ja sa vzdialim. Raz sa tlieska, inokedy nadáva. A niekedy človeka aj vypískajú.

♣ Tak dlho som sa hral na divocha, až som sa ním takmer stal. Teda, stal sa mojou súčasťou.

♣ Ako povedal Goebbels, stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Alebo to povedal už niekto pred ním?

♣ Prezerám si knihu Adam I a jeho jediná od Effela. Páči sa mi tam jeden obrázok - Eva sedí pod rajským stromom a pýta sa Adama: "Dlho si na mňa čakal?" "Nie, len od stvorenia sveta," odpovedá Adam.

♣ Cez deň sa robím, že žijem, a večer si svoj žiaľ vyplakávam do vankúša.

♣ Kdekoľvek sa potom pohnem, narazím na svojho strážcu. Ozve sa, keď budem škodný. Naučím sa byť iným. Až raz ho už nebudem potrebovať. On sa potichu vzdiali a ja prekročím svoj tieň.

♣ Topiaci topiaceho nezachráni.

♣ Koľkokrát v živote som doplatil na prílišnú zvedavosť. Ako panker som obľuboval heslá typu: Môj život je veľký omyl! Niečo na tom je. Alebo: Zastavte svet, chcem vystúpiť! Ale kam, preboha? To som nikdy nevedel. Hoci keď sa pozerám v globále na celú Zem, tak skutočne mám chuť niekedy vystúpiť. Ozaj, ako ďaleko je do Šanghaja!

♣ Ale pritom chcem strašne žiť. Tu a teraz. Cítiť, dýchať, milovať. Svet nezmením, ale môžem zmeniť seba. Ale ako, kedy? Stále sa mením, ale nikdy nie tak, ako by som chcel. Čakám na niečo. Čakám, že to vyjde zo mňa. Že sa mi zrazu otvorí duša, moje skutočné ja. Že budem vedieť prečo, načo a pochopím. Túžim po tej veľkej zmene a stále ju hľadám. Som sklamaný, že ju nenachádzam. No možno príde pomaly, postupne a ja to ani nezbadám.

♣ Musím tomu len a len veriť. A možno ma to čaká kdesi na konci. Keď k tomu príde a ja budem bilancovať svoju púť, chcel by som mať v sebe čisto. Aby som to mohol prijať so vztýčenou hlavou a povedať si: zaslúžim si to, patrí mi to.

♣ Okrem toho som rebel. Väčšina mladých sme rebeli. V puberte sa nám búria hormóny a nemôžeme sa všetci zvíjať na pódiách. Tam sa ich zmestí len pár. Ostatní sa musíme vybúriť v dave. Každý dav má svoj rytmus, ktorým ťa strhne. Dospelí tomu hovoria stádo. Nechcú pripustiť, že je to spoluppatričnosť. myslia si, že spolupatričnosť môže byť len s nimi. Preto väčšinou neznášajú kamarátov svojich detí.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama