Strach pred posledným milovaním - Ondrej Žúdel

28. srpna 2011 v 14:28 | Athalien :) |  ► Citáty z kníh ◄

Toto je zbierka básní a preto som vybrala rovno celé básne, ktoré sa mi páčili. :)

Mamin tajný sen

Boli sme traja

chlapci.



Ja tretí,

o dvanásť zím

milší,

dostal som

na prvé Vianoce

bábiku.



Nesplnený

mamin sen,

ktorý nevedela

utajiť.





Bicykel

Pri upratovaní

na povale

som našiel

svoj dokrivený

bicykel.



Štyridsať rokov

mĺkvo čaká

na opravu.



Chlapec

s rozbitým kolenom

už stratil

guráž

vyhrať

Tour de France.





Žltá fotografia

Starý otec mal

nad posteľou

žltú fotografiu.

Rozbúrené more

a na ňom

veľkú loď.

(Doniesol si ju

z Kanady.)



Každý deň

ma lákala

utiecť z domu,



aby som sa

presvedčil,

či zem je guľatá

a doma je

najlepšie.





Zárubňa

Tá zárubňa,

kde ma

otec meral

ako rastiem,



už dávno

spráchnivela.



Vymenili

sme ju

pred rokmi,



Škoda.

Dnes neviem,

o koľko som

kratší.





Utekajú nám očká (úryvok)

Naše svetre

uštrikované zo snov

sa nám začínajú párať.

Utekajú nám očká

za inými.





Radosť

Deň bol daždivý,

uplakaný

a ty si sa smiala,

ani neviem prečo.



Akoby si bola

šťastie

trafila

po hlavičke



a mne

po prstoch.







Lopta

Vyzliekla si sa skôr,

ako som ťa mohol

spoznať



a zistiť, či nie si

iba prelud,

ktorý som si vysníval.



Bojím sa, že ťa noc

premení na loptu,

s ktorou sa môže

každý hrať,

a niekde sa mi

odkotúľaš.





Za priateľom

M. L. Lorincom

Keby ti neboli počarili farby

a vedel sa vyliečiť z ich závislosti,

iste by si bol misionár.

Vždy som ťa podozrieval,

že si priletel

z planéty Dobra.



Usvedčili ťa tvoje obrazy,

ich vesmírne tajomstvá,

perpetuum mobile šťastia,

ktoré si nechcel iba pre seba.



Prezradila ťa tvoja dobrota,

ktorú si vždy chápal ako niečo

na rozdávanie.

Prameň pri ceste,

vlaha májového dažďa,

láska bez váhania,

len tak pre radosť očí

a pohladenie vlasov.



Stolovanie

pri švédskych stoloch,

aby si každý mohol

vybrať podľa chuti.

Sladkosť budúcej možnej výhry,

horkosť amary,

uštipačnosť mäty piepornej

na osvieženie našich ilúzií.

Unavené šťastie

vyliahnuté z kukučích vajec

a našej naivity

sadne i na vola.



Viem, že teraz pozeráš

na nás.

Znova ti nejde do hlavy

ľudská pažravosť,

keď sa niečo rozdáva.

- Ako niekto môže

vravieť o holubacej polievke,

že je delikatesa?!

A pritom zlievať teplé letné dažde

na očistný kúpeľ spovede,

aby nás premenila na holubov.



Namýšľame si, že po spovedi

nás chráni imunita,

ktorú nám však Všemohúci

nikdy neudelil.

A tebe nič neostáva

iba sa z našej naivnosti

čudovať

a myslieť si svoje.



Nikdy si nemal rád koridu.

Bližšie si mal ku kamikadze

a k exhibícii čerpania vody sitom.

Tešil si sa z každej kvapky,

ktorá ostala v jeho oku,

aby ti urobila radosť.



Vždy si mi pripomínal malého chlapca,

ktorému ukradli z ruky zmrzlinu.

Niekedy rytiera bez meča,

horolezca bez poistného lana,

ktorý sa nebojí výšok,

lebo nič nevie o príťažlivosti Zeme.



Každá úloha ti sedela,

akoby bola napísaná iba pre teba,

nedalo sa jej neuveriť.

Dnes už viem, že to bolo všetko naozaj.

A pravé šťastie nie je bez pokušenia morfia.

Najväčší tieň robí Mount Everest

pri západe slnka.

No tí, čo sa nevrátia z jeho steny,

sa to už nikdy nedozvedia.



Ty si bol jeho tieňom,

zahanboval si nás,

usvedčoval zo zbabelosti.

Ani raz sme sa ho nepokúsili

pokoriť.



Tvoj odchod sa spájal

s tvojím priateľstvom s Bakchom.

No ja som poznal tvoju diagnózu.

Zomrel si na nedostatok lásky.



Rozdal si sa skôr, ako si sa stihol

poriadne nadýchnuť a premeniť sa

na lovca perlorodiek.

Akoby si všetkým chcel dokázať,

že bez lásky sa nedá ponoriť do hĺbok

ani vystúpiť na Mount Everest.



Svoje zásoby potrebné na výstup

si rozdal druhým už v základnom tábore.

I keď si vedel, že tak sa nikdy nedotkneš

jeho majestátnosti

a nebude ti dopriate vedieť,

čo si myslia najvyšší.



A tak nenápadne si odišiel

i z poslednej svojej vernisáže.

Z posledného svojho obrazu

ako z električky na konečnej...



Bez rozlúčenia, odkazu.

I keď si vedel,

že bude nás to bolieť večne!



Pred dažďom

Je dusno. Stromy

vyzlečené

na kôru

túžia po sprche.



Slnko imituje

van Goghove

slnečnice.



Zem vonia

po škorici

a mäte piepornej.



Dážď čaká,

kým dážďovky

nevylezú

ma karneval

dáždnikov.





Múdrejší ustúpi

Na stole

ležala

čierna smietka.

Jej prítomnosť

ma dráždila.



Sfúkol som ju

na podlahu.



Keď zhodnotila

situáciu,



vypustila nožičky

a pohla sa

ďalej do sveta.



Božie mlyny

Zomleli sme

už všetky

zrnká múdrosti,

no ďalej robíme

chyby.



Odsypáva sa


zo zrna,
ktoré máme

zomlieť.



Kto by nechcel

do neba?



No najprv treba

zomrieť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hagura-chi Hagura-chi | E-mail | Web | 28. srpna 2011 v 20:29 | Reagovat

vážne krásne úrivky. máš dobrý vkus. :)

a ohlade toho layu, ak by si sa chcela rozvýjať dalej  presne ako to robím ja, mohla by som ti dať linky na pár tutorialov odkials som sa učila aj ja. :) je síce pravda že som to potom cele po menila a robim to po svojom xD ale zo začiatku to pomohlo aj mňe. a ďakujem za pochavlu mojich layou, je ich vážne len pár ktoré sa mi naozaj páčia, ostatné...a ako to povedať... su uhabkané xD.

2 Blackmola Blackmola | Web | 30. srpna 2011 v 8:54 | Reagovat

Za priateľom
M. L. Lorincom - tahle mi připadá velmi zajímavá :)
A přidávám se s Tehikuře Hagure, máš skvělý vkus :) Je to moje kamarádka, a věř, že pochvala od ní je cenná ^^

3 vestec vestec | Web | 12. ledna 2012 v 15:40 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama