Pod zámku (Diagnóza harpaxofóbia)

28. září 2011 v 8:25 | Athalien :) |  ► Poviedky ◄
Experimentujem a vypĺňam hluché miesta pri písaní poviedky Náruč plná anjelov... Takže len taká moja vsuvková záležitosť :D

Pod zámku

Diagnóza harpoxofóbia



"Meno?"

"Samuel!"

"Vaše meno?"

"Samuel! Podaj mi to kladivo, prosím. To s červenou rúčkou. Presne."

"Nebudem sa pýtať tretíkrát!"

"Samuel."

"Ďakujem."

"Ďakujem, zlatko. Tak, čo na to hovoríš? Posledná zámka je pripevnená a -tadá- funguje. Nikto sa sem nedostane bez nášho dovolenia."

"Hmm."

"Hééj, si v poriadku? Celý sa trasieš. To bude v poriadku. Poď sem. Ešte spravíme okná, pomôžeš mi? Och, keď sa na teba dívam, asi sme nemali kupovať tento dom. Malý byt by nám stačil."

"Nie, nie. Ja som rád, že sme ho kúpili. Naozaj. A, nevedel by som si nás predstaviť niekde inde. Si tu šťastná, a tak som šťastný aj ja."

"Ty môj hrdina. Ale sme tu zatiaľ iba jeden deň. Aj keď myslím, že máš pravdu. S naším starým bytom sa to nedá porovnávať. Je to tu také... čarovné."

"Máme tu veľa vecí..."

"Neboj sa, ochránim ich keby niečo. Aj teba..."

"Ešte to by mi chýbalo."

"Ja ťa počujem smiať sa! Prvýkrát, čo sme prekročili prah."

"Dáte si kávu?"

"Samuel, urobila som ti kávu! Mám ti ju doniesť?"

"Nemusíš, idem si po ňu. Óó, tá vonia fantasticky ako vždy. Milujem tvoju kávu."

"Viac ako mňa?"

"Nóó..."

"Tak nabudúce si ju urob sám!"

"Viem, že to urazenie iba hráš. Nikdy si nebola dobrá herečka. A mám ťa."

"Pusti ma... pekne prosím, smutne kukám."

"Až keď ti pošepkám, ako veľmi ťa milujem."

"Nie, ďakujem."

"Čo to máte v ruke?"

"..."

"Načo vám je tá šnúrka?"

"Samuel, ty si tú starú šnúrku ešte nevyhodil?"

"Pozeráš sa mi pod vankúš?"

"Mal si ju v nohaviciach, zlatko."

"Och, jasne, veď som bol v obchode."

"Tak, mám ti ju strčiť pod vankúš?"

"Nesmej sa mi, v noci ju potrebujem."

"Ja sa smejem na tom, ako rýchlo si prezradil svoju skrýšu."

"Pomáha mi bojovať."

"Bojovať?"

"Karin!"

"Karin!"

"Samuel? Čo sa deje?"

"Počuj -eš? N-niekto tu j-je. N- niekto sa s-sem dostal!"

"Samuel, zlatko, pozri sa na mňa. Tu máš svoju šnúrku a upokoj sa. Zapálim svetlo.

Počuješ? Vonku je vietor. Nikto tu nie je zlatko. Poď sem. Pokús sa znova zaspať. Dobre? Som pri tebe, všetko je na svojom mieste. Zámky sú na dverách aj na oknách, komínová klapka zatvorená. Nikto sa sem nedostane."

"Proti strachu."

"Strachu?"

"Keď ju mám pri sebe, viem, že všetko je v poriadku."

"Nič nie je v poriadku, Samuel."

"Teraz už nie."

"Takže viete, prečo ste tu?"

"Samuel, už si doma? Poď si sadnúť. Čo ti povedala?"

"Citujem: Viete, prečo ste tu? Asi keby som nevedel, tak tam nesedím a neplatím jej za to."

"Nerozčuluj sa, zlatko. Čo ti ešte povedala?"

"Mám sa obklopovať ľuďmi, ktorým verím a vecami, s ktorými sa cítim v bezpečí. Takže zajtra si idem kúpiť motorovú pílu."

"Neblázni..."

"Ja som to myslel vážne."

"Áno, preto sa smeješ rovnako ako ja. Ale mám pre teba darček. Mal si ho dostať až o týždeň na narodeniny, ale po tvojom dnešnom sedení je ideálny. Počkaj, prinesiem ti ho."

"Páni, to pre neho ideš až do skrine. No to som zvedavý."

"Páči, cíť sa v bezpečí."

"Ďakujem. A, predtým, ako to otvorím, milujem ťa."

"Neboj, bude sa ti to páčiť."

"Páni, baseballová pálka. Ďakujem."

"No, fajn. Počúvam tvoju pripomienku."

"Ty ma tak poznáš... však si mi to dala preto, lebo sa ti nechce v noci stávať, keď ťa budím?"

"Ehm, aj. Myslela som, že sa budeš cítiť viac v bezpečí. Nehneváš sa?"

"Nie. Viem, že to je ťažké, keď panikárim skoro každú noc. Ešte som si nezvykol."

"Je to iba mesiac..."

"Uhm."

"Čo sa stalo?"

"Karin!"

"Ach, n-nechcem ju zase budiť. Šnúrka, kde si? Sakra! Je v nohaviciach. Upokoj sa!"

"Č-čo? Z-zasa som to počul. Kde mám p-pálku?"

"..."

"..."

"Dýchaj!"

"..."

"Je tu tma... och!"

"TU MÁŠ!"

***

"Karin! P-poď sem! Volaj políciu!"

"Svetlo... s-svetlo, svetlo..."

"N-nie... nie, nie, nie, nieee... p-prosím nie..."

"Samuel, zabili ste svoju ženu?"

"Á- áno."

"Neplačte."











*Harpaxofóbia - panický strach z vykradnutia
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Blackmola Blackmola | Web | 29. září 2011 v 9:38 | Reagovat

o.O Páni, Athi, to je úžasná povídka o.O Geniální vkládání vzpomínek mezi přítomný čas... Sakra - závist ! :)
A jinak, tohle je tak dobré, že by jsi to měla někam i poslat. Takováto povídka se napíše málokdy. Závist závist závist ! :)

A víš co ? Já, abych mohla napsat povídku z pohledu opilého člověka, provedla jsem experiment. Opila jsem se, a to dost slušně ! Zhruba půl litru rumu jsem mohla vypít. Já vím, není to moc, ale pro někoho, kdo nepije každý den, je to hodně. A došlo jsem k zajímavým poznatkům, a už se těším, až je využiji v nějaké povídce ! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama