Kto chytá v žite - J. D. Salinger

5. prosince 2011 v 16:58 | Athalien :) |  ► Citáty z kníh ◄
› ♣ Napísal tú bezva knihu poviedok Tajná zlatá rybyčka, pre prípad, že ste o ňom ešte
nepočuli. Najlepšia je práve tá Tajná zlatá rybyčka. To je o jednom šracovi, čo nechcel
nikomu ukázať svoju zlatú rybyčku, lebo si ju kúpil za vlastné peniaze. Úplne ma to
položilo.

›♣ Nato začal pokyvovať hlavou. Mal v tom rutinu. V živote ste nevideli človeka, čo by
toľko pokyvoval hlavou preto, že rozmýšľa a tak, alebo len preto, že je to proste taký milý
dedko, čo si pletie alegóriu s filagóriou.

› ♣ - Z dejepisu som ťa nechal prepadnúť, lebo si nevedel absolútne nič.
- Viem, pán profesor. Pána, to je predsa jasné. Nemohli ste urobiť nič iné.
- Absolútne nič, - povedal ešte raz. Také niečo ma vie rozzúriť. Keď vám ľudia niečo
opakujú dva razy, hoci ste prvý raz s nimi súhlasili. Potom to povedal tretí raz.

› ♣ -... Chceš si vypočuť, čo si tu popísal?
- Nie, pán profesor, ani veľmi nie, - povedal som. Ale on to napriek tomu prečítal. Keď
chce profák niečo urobiť, tak mu v tom nezabránite. Proste to urobí.

›♣ Väčšieho luhára, ako som ja, ste v živote nevideli. To je hrozné. Keď si len odskočím do
kiosku kúpiť časopis a niekto sa ma spýta, kde idem, tak normálne poviem, že do opery.
To je katastrofálne.

›♣ A že aj my sa máme stále modliť k bohu - rozprávať sa s ním a tak - nech sme hocikde.
A že máme Ježiša pokladať za svojho kamoša či čo. Vyhlásil, že on s Ježišom rozpráva
stále. Dokonca aj vtedy, keď riadi voz. To ma položilo. Viem si predstaviť, ako ten starý
pajác hádže prvú rýchlosť a prosí Ježiša, aby mu poslal pár ďalších mŕtvoliek do kšeftu.

›♣ Mne sa kniha ozaj ráta vtedy, keď ju dočítam a chcem, aby som bol s autorom, čo to
napísal, ohromný kamarát a aby som mu mohol hocikedy zavolať, kedy sa mi len zachce.
Ale to sa mi často nestáva.

›♣ - V takej čiapke sa strieľajú jelene.
- Čerta starého. - Dal som si čiapku dolu a prezeral som si ju. Jedno oko som prižmúril,
akoby som ňou mieril. - V takej čiapke sa strieľajú ľudia, - povedal som. - Ja v takej
čiapke strieľam ľudí.

♣ › Mám bohovsky štedrú starú mamu. Nemá už všetkých doma - je hrozitánsky stará - a tak
mi posiela peniaze na narodeniny asi tak štyrikrát do roka.

›♣ Tancoval som striedavo so všetkými troma. Jedna z tých dvoch škrát, Laverne,
netancovala práve najhoršie, ale s tou druhou, s Marty, to bolo peklo. Tancovať s Marty, to
bolo ako ťahať po parkete Sochu slobody.

›♣ Slovom, ten jediný raz fakt málo chýbalo k tomu, že sme sa nezačali normálne bozkávať.
Po chvíli vstala, šla do domu, vrátila sa v takom trháckom červenobielom svetri, ktorým
ma úplne zabila, a šli sme do kina.

›♣ V prvom rade mi hrozne lezú na nervy herci. Nikdy sa nepohybujú na javisku ako ľudia.
Iba si to namýšľajú. Niektorým lepším hercom sa to občas do istej miery podarí, ale nie
natoľko, aby vás bavilo na nich pozerať. A keď je nejaký herec naozaj dobrý, tak vždy na
ňom vidieť, že vie, že je dobrý, a to vám pokazí celý dojem.

♣ Ľudia nikdy nevedia, čomu majú tlieskať.

›♣ Ubíjalo ma to všetko, a ako som tak šiel po tom parku, každú chvíľu mi z neznámej
príčiny naskakovala husia koža. Človek vôbec nemal dojem, že idú Vianoce. Človek mal
dojem, že už nikdy nepríde nič.

›♣ Boli tam dievčatá, ktoré mali skrížené nohy a dievčatá, ktoré nemali skrížené nohy,
dievčatá, ktoré mali bezva nohy a dievčatá, ktoré mali nemožné nohy, dievčatá, ktoré
vyzerali ako fajn babky, a dievčatá, z ktorých by sa asi vykľuli pekné fialky, keby ste ich
tak bližšie poznali.

›♣ Ale nakoniec ju ten frajer zbadal, prišiel k nám a povedal jej ahoj. Mali ste vidieť, ako jej
to povedal. Mysleli by ste, že sa nevideli prinajmenšom dvadsať rokov. Mysleli by ste, že
sa ako dojčence kúpali v jednej vaničke alebo čo. Starí dobrí kamoši. No hnus!

›♣ Zasmial som sa. A ja sa viem tak hrozne nahlas, blbo smiať. Viete, keby som tak sedel
sám za sebou v kina alebo kde, asi by som sa naklonil dopredu a povedal sám sebe, aby
som bol láskavo ticho.

›♣ Napadlo ma, že možno z toho dostanem zápal pľúc a zomriem. Predstavil som si, ako mi
prídu na pohreb milióny kreténov.

♣ Keď raz naozaj umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek, ktorý ma jednoducho hodí do rieky, alebo kam. Hocikam len nech ma nepichnú na nejaký blbý cintorín. V nedeľu ta chodia ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné somariny. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy? Nikto.

›♣ - Ja viem, že je mŕtvy. Myslíš, že to neviem? Ale ja ho predsa môžem mať ďalej rád,
nemôžem? Prepánajána, predsa nemôžeš niekoho z ničoho nič prestať mať rada len preto,
že je mŕtvy! Zvlášť ak bol tisíckrát lepší než ľudia, čo sú živí.

›♣ - Myslel som, že je to Keď raz človek niekde v žite c h y t í človeka, - povedal som.
- Slovom, ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom
velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko niet ani jedinkého
dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti.
A vieš, čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš,
ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil
od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale to je
jediná vec, čo by som naozaj rád robil. Viem, že je to bláznovstvo.

›♣ - Tá priepasť, do ktorej sa podľa mňa rútiš, je zvláštna priepasť, strašná priepasť. Človek,
ktorý do tej priepasti padá, nie je schopný pocítiť ani poznať, že už dopadol na dno. Len
padá a padá. A toto je osud ľudí, ktorí v tom či onom období svojho života hľadali niečo,
čo im ich okolie nemohlo poskytnúť. Alebo si mysleli, že im to ich okolie nemôže
poskytnúť. A tak prestali hľadať. Prestali skôr, ako vôbec začali.

›♣ Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene zomrieť, kým známkou zrelého
človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.

›♣ Nikdy nikomu o nikom nič nerozprávajte. Lebo potom vám bude každý chýbať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 12. ledna 2012 v 15:40 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

2 Anpan Anpan | 29. března 2016 v 19:55 | Reagovat

To bola úpne najviac kniha :D fakt :D a veľmi ti ďakujem že si toto spísala :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama